Z technologického hľadisla zrkadlo prešlo za posledné milióny rokov len pramálou inováciou. Od nepraktického používania hladiny jazera, kde mohol číhať kdejaký aligátor, cez ručne tepané a leštené povrchy lesklých kovov až po priemyselnú výrobu pokoveného skla, či reflexné fólie jeho funkcia zostáva nemenná. Jednoznačne to chcelo zmenu.
Keď nadácia Raspberry Pi uviedla s veľkou a nie nezaslúženou slávou svoj posledný počin, Raspberry Pi Zero, jedna z prvých vecí, ktoré mnohým udrela do očí bola úplne čistá zadná strana plošného spoja. A hneď vzápätí, možno aj vďaka malým rozmerom a tomu, že sa nemali za aké súčiastky schovať udreli do očí aj pomerne veľké kruhové tvary...nie, nie v obilí :-)
Nedávno som sa venoval zaujímavému projektu superpočítača pozostávajúceho zo 120-tich Raspberry Pi. Jeho masívny paralelizmus by mohol zvádzať práve k použitiu tohto monštra ako Bitcoin miner-u. Myslím, že túto kriptomenu príliš predstavovať netreba. Zažila časy veľkých vzostupov i pádov. Pár ľudí na nej rozprávkovo zbohatlo a veľa prišlo o celé majetky. Mimochodom, nepripomína vám to niečo?
Tí z vás, ktorí už niekedy okrem mediálneho centra na Raspberry Pi skúšali aj niečo vážnejšie vedia, že v určitom momente je na prepojovacom poli už také množstvo káblov, že cez ne ani poriadne nevidno, na čom to vlastne pracujete. No zároveň je ešte predčasné navrhovať a leptať si vlastný plošný spoj. V tomto momente príde vhod takzvaná prototypová doska. Je to taký hybrid medzi týmito dvoma spôsobmi 'ako vyhodiť domáce poistky'
Ak si náhodou doma neviete čo počať s voľným časom a povaľuje sa vám po stole nejaké to Raspberry Pi, tak vás určite napadlo postaviť si na jeho základe vlastnoručne dron. Ja viem. Blbosť. Ale keby to náhodou tak nebolo, tak tu mám pre vaš Pi jedného kopilota. Teda presnejšie autopilota.
Dnes sa nebudem venovať žiadnemu hardvéru ani softvéru. Vašu pozornosť by som totiž rád upriamil na niečo iné. Na to, čo podľa mňa stojí za celým úspechom nadácie Raspberry Pi bez toho, aby si to väčšina ľudí uvedomovala. Na niečo, bez čoho by Raspberry Pi bol len jeden z mnohých projektov minipočítača o akých som tu už pár krát písal. Na niečo, čo tento projekt robí vínimočným a zabezpečuje mu unikátne postavenie, ktoré sa ešte nikomu inému nepodarilo dosiahnúť.
Nie je to až tak dávno, čo sa vo svete Raspberry Pi objavilo Ubuntu. Sprvu len ako Snappy verzia viac určená skôr pre vývojárov rôznych informačných kioskov a IoT no neskôr aj plnohodnotný MATE desktop. Odvtedy sa Ubuntu medzi nami dobre zabývalo a jeho obľuba povážlivo rastie.
Pár dní pred koncom roka som zachytil na Twitter-i správu o akcii, ktorú tu v Spojenom Kráľovstve, kde dlhodobo žijem už veľa miest dobre pozná. Stretnutie entuziastov, nadšencov ale hlavne mladích telom či duchom. Všetky tieto akcie spája malý mikropočítač na kreditnej karte, ktorý táto krajina svetu dala - Raspberry Pi.
Celý život nám vtĺkajú do hlavy, že hlavné pokroky ľudstva boli výsledkom úsilia, snahy a neukojiteľnej potreby po sebazdokonaľovaní. Pravda ale často nebýva tak ideálna, ako by sa dalo čakať. U mnohých jedincov je to skôr lenivosť, čo ich núti vytvárať inovácie.
Raspberry Pi je počítač, ktorý sa môže pochváliť minimalistickými rozmermi a aj veľmi malou spotrebou. Čo sa ale stane, ak ich na hromadu naskladáte viac? A čo ak tá hromada nebude len taká nejaká chaotická? Nuž, zrazu je z toho superpočítač....aj keď len malý.