WD PiDrive 314GB

Včera mi poštár doručil dlho očakávaný balíček. V rámci predobjednávok som si zakúpil za zvýhodnenú cenu Western Digital PiDrive s kapacitou, ako inak, 314 GB. Moje pocity po prvom dni používania sú dosť....no povedzme zmiešané.

Neočakával som žiadne veľké prekvapenie. WD uź pred nejakou dobou vydalo pre Raspberry Pi optimalizovaného väčšieho bračeka s kapacitou 1 TB, napájacím zdrojom a USB káblom vo vyhotovení Y, ktorý umožňoval napájať naraz disk i samotné Pi. Jeho cenovka ale bola nastavená až privysoko a tak sa veľkej popularity nedoćkal. O 314 GB variante to už ale neplatí. Aj kvôli enormnému záujmu mi to moje prišlo na UK až príliš oneskorene, po dvoch týždňoch. Ale aby som nezavádzal. Znížená cena £27 nie je len tak pre nič za nič. V krabici sa totižto okrem disku samotného nachádza už len certifikát konformity a záruky a kartička s návodom na použitie. A to je všetko. Tak trochu som dúfal, že tam nájdem aspoň USB3 kábel, no i ten v balení chýba.

Disk samotný je v 2.5 palcovom vyhotovení s výškou štandardizovaných 7mm. Proste klasický notebookový kus. Teda skoro. Na mieste, kde sa normálne nachádza SATA rozhranie je v tomto prípade USB3 konektor. Z toho som ostal trochu sklamaný. Čakal som oboje. Ale čert to vezmi. Kto by už dnes dával disk s takouto kapacitou do veľkého počítača, keď sa to dá vcelku lacno vyriešiť SSD-čkom. 

Na stránkach WD sa o disku dočítate, že je optimalizovaný pre Raspberry Pi. Takže som WD trochu podozrieval, že sa budú snažiť tlačiť cenu dolu použitím štandardu USB2 vzhľadom na fakt, že Raspberry Pi samotné disponuje iba ním. Preto prítomnosť konektora USB3 vo mne vyvolávala isté otázky. Riešenie bolo jednoduché. Pripojil som disk na moje veľké PC s USB3 rozhraním a skúsil naň skopírovať veľké video. Prenosové rýchlosti okolo 90 MB/s ma rýchlo presvedčili o čestnosti úmyslov zo strany výrobcu. Táto skúška ale odhalila aj jednu drobnú, no pre niekoho potenciálne dosť nepríjemnú skutočnosť. PiDrive je totižto pravdepodobne vybavený stavovou diódou bielej farby s vysokou svietivosťou. A to myslím naozaj vysokou. Pri nočnej aktivite hravo zvládne v miestnosti nasimulovať svetelné efekty letnej búrky. Nezaškodilo by umožniť jej vypnutie, či už hardvérovo, alebo softvérovo. Každopádne to nie je nič, čo by nevyriešil kúsok izolačnej pásky.

Ďalšou vecou, ktorú už ale amatérske praktiky vyriešia len ťažko je zvukový prejav disku. Ten ma zarazil hlavne pri vypínaní a reštarte Pi. Hlasitosť klepnutia hlavičiek disku v parkovacej polohe ma pri prvom pokuse skoro až vydesila. Náhle som si zaspomínal na časy, keď som v mojej staručkej Am5x86 prevádzkoval 120 MB (áno, čítate správne) Baracudu od Seagate. Vďaka nej človek ani nemusel zapájať stavovú diódu na skrinke PC a i tak vedel, kedy je v činnosti. Uznávam, že i PiDrive sa mi zdal prehnane zvukovo nedoriešený až kým som ho neumiestnil na mäkkú podložku namiesto na drevenú dosku poličky, no i keď prejav pri bežnej činnosti týmto zkľudnel, spomínané klepnutie pri resete a vypnutí je počuť stále nadpriemerne. Možno som len rozmaznaný používaním SSD diskov, no i tak neodporúčam Raspberry Pi vybavené týmto diskom prevádzkovať v spálni.

Konštrukcia

Jedná sa o disk odvodený z dvojplatňového 500GB modelu. Výrobca odstránil jednu z platní a aj všetky SATA obvody, čo dovolilo znížiť spotrebu disku a tak by s jeho rozpohybovaním nemal mať problém ani 2A zdroj starších modelov Raspberry Pi 2 a 1. Na štítku sa uvádzajú napájacie parametre 5V/0.55A. Pár jeho starších príbuzných a konkurentov, ktorý sa mi povaľujú po šuflíkoch udáva odber na úrovni cca 0.8A. Úspornosť disku je teda zrejmá. Matematika je v prípade PiDrive ale dosť dobrá. 5V x 0.55A je totižto 2.75W. Raspberry Pi 2 a paradoxne i 3 si vypýtajú v záťaži všetkých štyroch jadier cca 3.75W. Ak k tomu pripočítame spotrebu prípadných periférií ako sú klávesnica, či myš na úrovni 0.5W stále sme pod 10W oficiálneho zdroja. Problém ale môže nastať niekde inde. A síce pri maximálnom prúde na jedno USB. Tu u starších Pi prvej generácie platí, že natívne je dovolený odber len 100mA na port, alebo maximálne 600mA pri zapojení len jediného zariadenia. Raspberry Pi B+, Pi2 a 3 už dokážu na jeden port dodať až 1.2A (v starších vydaniach OS po úprave config.txt - max_usb_current=1). A aj preto neodporúčam z vlastnej skúsenosti používať žiadny externý mechanický disk bez prídavného zdroja na prvej generácii Pi s výnimkou RPi B+.

Výkon

Výkonovo je PiDrive podľa meraní www.legidreviews.com na tom jednoznačne lepší ako SanDisk Ultra 64GB(SDXC) Model SDSDQUA-064G-A46A vo väčšine scenárov. Z osobnej skúsenosti to môžem len potvrdiť. Hlavne zápis dokáže byť až 5 krát rýchlejší. Oveľa pochopiteľnejšie vychádza porovnanie s klasickým externým diskom WD Passport 320GB. Tu je PiDrive porovnateľný, no o cca 1W lepší v spotrebe.

Softvér

Na vyššie spomenutej priloženej kartičke sa okrem typov na používanie PiDrive nachádza aj link na BerryBoot. Pre majiteľov a nadšených používateľov alternatívnych ROM systému Android len poviem, že je to talý MultyROM pre Raspberry Pi. Jedná sa o zavádzač a manažér systému. Umožňuje nabootovať základ OS z SD karty, no potom už pokračovať v zavádzaní hlavného OS z externého média. Zároveň umožňuje mať na tomto externom médiu nainštalovaných i viac OS zároveň. Tie sa dajú vybrať z graficky veľmi vydareného a prehľadného zoznamu. Nejedná sa ale o softvér z produkcie WD a tak ho môžte smelo použiť aj s inými typmi externých médií. PiDrive zo spojenia s BerryBoot, ale profituje naozaj ukážkovo. Bez neho by to bol len ďalši externý disk montovaný pri boote a úplne by stratil svoju najväčšiu prednosť - zlepšenie stability systému a odolnosť voči starnutiu SD kariet.

Záver

V prípade, že potrebujete pre svoj projekt úložisko väčšie, ako ponúkajú SD karty a zároveň nechcete investovať do novšieho a výkonnejšieho zdroja, tak s PiDrive určite neprehlúpite. Nejedná sa ale o nijak závratný zázrak. Celkom dobre si totiž vystačíte aj s klasickým externým diskom. Výhoda PiDrive sa ukáže v scenároch citlivých na spotrebu a vyžadujúcich časté I/O operácie. Tie totižto SD kartám, ale ani USB flash médiám vôbec nesvedčia. Špecificky by som ho neváhal použiť pre mikro Web server, databázový server, či lacný, domáci NAS.

Na záver si ešte dovolím jednu malú špekuláciu. Keď nadácia 29. Februára tohto roku uviedla Raspberry Pi 3, tak sa v článku venovanom jej vývoju James Adams, riaditeľ hardvérového vývoja nadácie vyjadril, že do návrhu Pi 4 by rád dostal už štandard USB 3. Býva dobrým zvykom na takéto strategické zmeny upozorniť dodávateľov periférií dopredu. Ak teda WD takúto informáciu malo a preto sa rozhodlo použiť pri návrhu PiDrive práve obvody USB 3, tak by to mohlo dosť dobre znamenať, že tento detail je už pre návrh Pi 4 oficiálne schválený a vydanie Pi 4 nemusí byť až tak vzdialené, ako sa nás o tom snažil v hneď vedľajšom článku Eben presvedčiť. Nebolo by to po prvýkrát. Takú istú stratégiu už použil pred uvedením Pi 2. Ale ako vravím. Možno, že len počujem trávu rásť.