Raspberry Pi ako Virtual Desktop

Citrix, ako jedna z úspešných spoločností na poli virtualizácie sa už nejakú dobu zaoberá využitím Raspberry Pi pre tieto účely. V roku 2014 dokonca vytvorila prototyp Citrix Receiver pre prvú verziu Raspberry Pi. V auguste 2015 uvoľnila prepracovanú verziu pre Raspberry Pi 2. Jedná sa ale o komunitou vytvorený softvér (Beta verzia) len nepriamo podporovaný samotnou firmou. Cieľom bolo vyvinúť softvér, ktorý by mohol byť inštalovaný na Pi 2 bez modifikácií a nutnosti riešiť ďalšie závislosti. Tou hlavnou bola knižnica glibc6, ktorá sa v Raspbian Wheezy nachádzala len vo verzii 2.13-38 (receiver potrebuje verziu 2.15-0). Problém bol vyriešený spolu s vydaním Raspbian Jessie (verzia glibc6 je 2.16-18). Úplne bezproblémová, ale inštalácia zatiaľ stále nie je.
Keďže Citrix považuje vývoj samostatného softvéru pre jedno zariadenie za neefektívne, pristúpil k trochu odlyšnému riešeniu. Vytvorili si s pomocou Raspberry Pi Foundation nový XenDesktop/XenApp 7.6 FP3 a HDX Thinwire compatibility codec. To zabezpečuje plne funkčný virtuálny desktop bez potreby hardvérovo akcelerovaného plugin-u. Takéto riešenie ponúka podľa slov Citrix-u 19 a viac snímkov za sekundu. To ale nie je všetko. Jeden z obchodných partnerov Citrix-u, ThinLinx zakomponoval do svojho komplexného riešenia Citric HDX protokol (HW akcelerácia) a vytvoril tak Operačný Systém TLXOS. Ten okrem iného obsahuje za príplatok $15 za stanicu (Raspberry Pi 2) aj softvérový manažment a plnú užívateľskú podporu. Toto riešenie by malo na Raspberry Pi 2 s prehľadom presiahnuť 30 FPS (Intel Atom NUC sa s ním dostal až na 55 FPS).

A prečo toľká snaha dostať riešenie od Citrixu na Raspberry Pi? Nuž dôvodov je hneď niekoľko.
Hlavným je bezpečnosť, ktorá hrá veľkú úlohu pri vládnych a špeciálne armádnych zákazkach. Raspberry Pi totiž nemá žiadne pamäťové úložisko na samotnej doske počítača a ak z neho po ukončení práce operátor vyberie a bežpečne uloží aj SD kartu, tak je vec vyriešená do detailu.
Ďalším je cena. $35 je tak nízka, že špeciálne pri armádnych nasadeniach nebude ani veľmi vadiť, keď sa zariadenie zničí, alebo poškodí.
No a s príchodom projektu možnosti upraviť si veľkú časť Raspberry Pi podľa svojich predstáv už vo výrobe (pri odbere 3 až 5 tisíc kusov) sa stáva toto riešenie skoro ideálnym pre tento druh použitia.

Dá sa namietať, že Pi má ďalšie dodatočné náklady (klávesnica, myš, monitor, USB hub) a tak cenovka $35 nie je ani zďaleka konečná, no tým istým neduhom predsa trpia všetky tenké klienty.

 

Zdroj: theregister.co.uk