Raspberry Pi 3

Zbehlo sa to celé akosi rýchlo. Keď mi v nedeľu 28. Februára poslal Martin link na uniknuté fotografie nového Raspberry Pi viedli sme chvíľu debatu na tému, či sa jedná o podvrh, alebo reálne pripravovaný nový model. Priznám sa, že som bol dosť skeptický.

Raspberry Pi 3 leak photo

No už deň na to bolo po všetkých špekuláciách. Čakal som, že práve na štvrté narodeniny Raspberry Pi nadácia niečo prichystá, no trojka to určite byť nemala. Teda aspoň nie podľa mňa. Dôvodov som na to mal hneď niekoľko. Predovšetkým len nedávno vydané Zero naznačovalo skôr práve opačný smer vývoja ako nakoniec ukázala 'tretia' malina. Za druhé, výkonovo náročnejšie aplikácie vcelku úspešne zvládala aj dvojka. Proti týmto argumentom vo mne ale silno hlodal jeden dosť dôležitý. A síce, že Raspberry Pi v konkurencii iných jednodoskových minipočítačov dosť výrazne strácala v oblasti IoT. Mylne som ale tomuto argumentu nepripisoval potrebnú váhu. 

Každopádne 29. Februára 2016, presne na deň štyri roky po uvedení prvého Raspberry Pi tu mám vedľa seba na stole novučičkú Raspberry Pi 3. Dnes vás ale ešte nemôžem potešiť osobnými postrehmi z jeho používania. Len pred pár hodinami som sa vrátil z celotýždňovej služobnej cesty a nemal som čas ju ani zapojiť do elektriny. Mrzí ma, že som nebol medzi prvými, ktorí o nej informovali, no zároveň mi to dalo dosť času preštudovať si recenzie iných autorov a postrehnúť (aspoň si to teda myslím) to, čo veľkej väčšine z nich unikalo. Ale začnem povinnou jazdou a tou sú hardvérové parametre novinky. Vymenujem len tie, ktorými sa lýši od predchodcu.

  • 1.2GHz 64-bitový, štvorjadrový SoC Broadcom BCM2837 ARM Cortex-A53 (~10x výkonnejší ako Raspberry Pi 1)
  • Integrovaná WiFi 802.11n Broadcom BCM43438
  • Bluetooth 4.1 v tom istom čipe ako WiFi

Na prvý pohľad toho nie je veľa, no prvý pohľad často klame. Zmenilo sa toho podstatne viac.

Špeciálne pre Raspberry Pi 3 novovyvinutý SoC prináša pár naozaj dôležitých zmien, ktoré boli v poslednom týždni mnohými recenzentmi prehliadané. V prvom rade SoC obsahuje na rozdiel od predchodcu dvojicu radičov SD kariet a dvojicu UART radičov. A práve to umožnilo James-ovi Adams-ovi, riaditeľovi hardvérového oddelenia nadácie a zároveň architektovi trojky urobiť zásadnú zmenu v návrhu architektúry bez narušenia spätnej kompatibility a dokonca tým aj zlepšiť dátovú priepustnosť celého systému. Na jeden z radičov SD kariet (predtým použitý na pripojenie samotnej čítačky SD kariet) totižto pripojil ovládací čip WiFi. Zároveň použil jeden UART, predtým vyvedený na GPIO piny na pripojenie Bluetooth a na GPIO vyviedol novopridaný druhý UART. Toto oddelenie od USB 2.0 zbernice bude mať určite veľmi priaznivý vplyv na jej priepustnosť pre úlohy mediálneho centra, či malého NAS. Paradoxne tak bude v tomto nasadení trojke viac vyhovovať pripojenie cez WiFi ako po eternetovom kábli.

Druhou podstatnou novinkou je úprava bootloadera v podaní Gordon-a Hollingworth-a. Tá pridala novej maline schopnosť bootovať nie len z externého USB média, ale aj po sieti pomocou protokolu PXE. Táto funkcionalita berie vietor z plachiet väčšine kópií Raspberry Pi, ktoré majú priamo na doske integrované a pre systém určené eMMC úložisko. Bootovanie po sieti je zároveň skvele využiteľné v ućebniach na jednotnú správu systému pre všetkých študentov, ale aj pre priemyselné nasadenie a použitie Raspberry Pi 3 ako tenkého klienta. Uloženie systému na externý mechanický disk, alebo USB kľúč zároveň berie argumenty kritikom používania SD kariet na tento účel z dôvodu nadmerného zaťaženia I/O operáciami. Osobne považujem práve túto zmenu za asi najužitočnejšiu.

Toto vśetko ale nebolo zadarmo. Legislatíva Veľkej Británie ako aj tá Európska vyžadujú pri použití bezdrôtovej komunikácie v návrhu obvodov náročné a drahé testovanie. To stálo nadáciu v konečnom dôsledku cca £100 000. Preto považujem udržanie cenovky novej Raspberry Pi 3 na rovnakej úrovni ako jej predchodkine za malý zázrak. Ďalšiu nepriamu cenu zaplatili tí z vás, ktorí sa snažili, no nevedeli nijak raz dostať ku najmenšej z maliniek - Zeru. To muselo totižto na výrobnej linke ustúpiť práve produkcii trojky tak, aby bola naskladnená v dostatočnom množstve pred jej uvedením. Nakoniec sa to podarilo a to je dobrá správa aj pre Zero, ktorého produkcia sa tak môže teraz skonsolidovať.

Eben Upton sa pre MagPi vyjadril, že by bol rád, ak by sa podarilo vyrobiť a predať aspoň 3 milióny Raspberry Pi 3, ktorého týždenná produkcia v UK je nastravená na úrovni 100 000 kusov plus dodatočná výroba v Čine. Takto to bude niekoľko mesiacov, kým bude trvať úvodný zvýšený záujem. Neskôr sa počíta s výrobou 60 000 kusov týždenne už iba vo fabrike vo Walese.

James Adams nakoniec ešte pre MagPi jemne poodhalil plány, či skôr túžbu dať ďalšiemu Raspberry Pi (4) do vienka už zbernicu USB 3.0. To by vzalo vietor z plachiet všetkým zástancom pridania SATA rozhrania na PCB maliny a zároveň by pomohlo dostať Pi zas o čosi viac k použiteľnosti ako samostatného, plnohodnotného základného desktopu. Už aj trojka sa k tomuto míľniku značne približuje, no stále to nie je niečo, čo by ste nechali používať svoju monželku.

Týmto konštatovaním na dnes skončím. Benchmarky a ďalšie žabomyšie vojny nechám iným recenzentom. Kto by mal záujem si ich predsa len pozrieť, nájde ich na stranách 12 a 13 časopisu MagPi vydanie 43. Je tam aj porovnanie spotreby. Podrobnejším osobným skúsenostiam sa budem venovať v samostatnom článku snáď už čoskoro.