Štvrté narodeniny Raspberry Pi - reportáž

Raspberry Pi Fourth birthday weekend

Posledné tri týždne boli pre mňa extrémne náročné. Nový zamestnávateľ, dvojtýždňový tréning mimo domova, následný nástup do nového prostredia a na dvanásťhodinové smeny mne i mojej rodine dali poriadne zabrať. No a do toho sa hrou osudu dostal aj narodeninový víkend môjho obľubenca - Raspberry Pi. Ešte pred rokom by som sa ani len neodvážil pomyslieť na návštevu tejto udalosti a dnes je jej štvrtý ročník už úspešne za mnou. Bol to zážitok, aký sa tak často nepritrafí a rozhodne stojí za námahu. Moje očakávania boli veľké a v niektorých ohľadoch asi až prehnané, no v iných som ostal aj ja sám prekvapený.

Miesto

Celé dvojdňové podujatie sa uskutočnilo na pôde University of Cambridge v pavilóne William-a Gates-a. Áno, čítate správne. Je to naozaj ten Bill Gates. Modernistická budova poskytla pre konanie narodeninovej oslavy naozaj dôstojné priestory a dostatok miesta. Počasie už ale až také prívetivé nebolo. Na ceste do Cambridge ma chytila anglicky netradične snehová búrka, ktorá sa neskôr zmenila na už typicky anglický jemný, no zato mrazivý dážď.

Pri vstupe o 10:00 ráno som dostal do rúk program vystúpení a workšopov a knihu Carrie Anne Philbin Adventures in Raspberry Pi. Presne tú istú, ktorú som dostal aj v Januári na BETT show v Londýne. Zrejme ich natlačili viac, ako boli schopný predať. Oproti stolu 'uvídacieho výboru' ma zaujala dlhá vitrína. Za sklom ukrývala uložený originálny predsériový prototyp úplne prvej verzie Raspberry Pi. Hneď pod ním trónilo Zero. Vzhľadom na fakt, že tu úplne chýba Model B+, Pi 2, alebo Pi 3 je zrejmé, že Zero je pre nadáciu omnoho dôležitejšie ako jeho 'nadupaný' súrodenci.

Pred úvodným vystúpením CEO Raspberry Pi Trading, Eben-a Upton-a som mal asi pol hodinu čas sa prejsť po hlavnej výstavnej ploche. Väčšina vystavovateľov ešte len rozbaľovala svoje expozície a niektoré stoly ostali prázdne aj celý prvý deň. No atmosféru už bolo cítiť. Spoznával som už aj poniektoré tváre známe buď z BETT show, alebo First Kent Raspberry Jam.

Nezanedbateľnú časť plochy zaberali stoly notoricky známich predakého prísluženstva k tomu. Nechýbali 4tronix, CPC, Adafruit, ModMyPi či The Pi Hut. A práve u posledne menovaných som sa pristavil hneď zrána. Pred nedávnom som od nich totižto objednal spolu s Frenkym na moju adresu štyri Zerá, no dorazili iba tri. Keď som zástupcovi spoločnosti vysvetlil o čo sa jedná a po pokarhaní za mierne podvodné objednávanie väčšieho počtu, ako je milé ostatným túžobne čakajúcim zákazníkom a následnom vysvetlení, že sa jedná o kontraband obratom zasielaný (a veľmi skoro rozpredávaný) na Slovensko mi bez problémov priamo na mieste jedno Zero do ruky aj dal. Možno vás takéto správanie na Slovensku prekvapí, no tu v UK to nie je až také divné. Tu ešte stále slovo chlapa a dobré meno spoločnosti niečo znamená.

The Pi HutPimoroniThe Pi Hut - Raspberry Pi 3

Ešte som si u nich rezervoval jedno SenseHAT a už som aj utekal na otváracie vystúpenie CEO Raspberry Pi Trading, Eben-a Upton-a.

Po skončení som zbalil svoje veci a vychádzal spodným vchodom len s dúfaním, že sa mi podarí zaneprázdneného Ebena ešte niekde stretnúť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som ho stretol v predsieni prednáškovej sály debatovať so skupinou študentov o technických špecifikáciách procesora nového Raspberry Pi 3.

The Pi HutPimoroniThe Pi Hut - Raspberry Pi 3

Tak som si počkal, kým skončia a prihovoril sa mu. Spomenul som PiCoBot.net a snahu spropagovať Raspberry Pi v strednej Európe. Spýtal som sa aj na plány nadácie v tomto regióne vzhľadom na silné angažovanie sa v USA v minulom roku a bolo jasné, že je to slabina, o ktorej Eben vie, no nie je v silách nadácie ako takej rozvíjať aktivity naraz celosvetovo. Navrhol mi podporu pri zlepšení dostupnosti hardvéru no i pomoc pri organizovaní prípadných aktivít. Potom nás prerušila Ebenova manželka Liz aby mu pripomenula nabitý program a tak sme sa aspoň ešte spoločne vyfotili pred tým, ako som ich nechal plniť si svoje povinnosti. Rozhovor s Ebenom to bol krátky, no podnetný a niektoré z jeho rád už čoskoro snáď aj s podporou komunity okolo PiCoBot premeníme na skutočnosť. Odkaz je jasný: Pomôž si človeče a aj Boh ti pomôže. Nie že by som Ebena či nadáciu považoval za Bohov. To nie. Ale nič čo má cenu a zmysel nikomu z neba samé nespadne. A to platí v UK rovnako ako kdekoľvek inde na svete.

Výstavisko

To čo sa tu rozložené na školských stoloch prezentovalo by sa dalo opísať veľmi jednoducho: všetko. Všetko, čo vás v súvislosti s Raspberry Pi napadne, to všetko tam bolo. Od retailových predajcov, cez kickstarterové projekty, knihy a časopisy, až po na internete všeobecne známe projekty nadšencov a amatérov. Veľkú a veľmi zaujímavú časť tvorili predovšetkým roboti. A to vo všetkých možných veľkostiach. Samozrejme, že prevažovali hlavne tí kolesový.

RobotRobotRobotRobotRobotRobotRobot

Z tejto skupiny ma zaujali hlavne dvaja. Jeden svojou veľkosťou a druhý pohybovými schopnosťami. Oba z dielne Piborg.com.

RobotRobot

Našlo sa ale aj pár pásových robotov.

RobotRobot

V kúte výstavnej plochy sa ukrýval i malý ring slúžiaci na mikro Pi Wars. Cieľom bolo prepichnúť súperovi balónik skôr, ako to urobí on vám.

Micro Pi WarsMicro Pi Wars

 

Výstavisko ale rozhodne nebolo iba o robotoch. Nachádzalo sa tam aj množstvo iných realizácií a nápadov. Veľkú reklamu si tu robila firma pi-top. Ich desktopy ale aj notebooky založené na Raspberry Pi sa okrem výstavnej plochy nachádzali aj na workšopoch a občas aj niekde, kde by ich firma pri cene $269.99/$99.99 za kus asi nerada videla. Práve intenzívne používanie na workšopoch ukázalo, že kvalita výroby je minimálne na zváženie.

pi-toppi-toppi-toppi-toppi-toppi-toppi-top

Zastúpenie mali aj retro konzoly

retro retro retro

Niektoré z kreácií ale vôbec nešli zaškatuľkovať. Ako napríklad táto 360 stupňová helma, ktorá okrem množstva Raspberry Pi po svojom obvode využíva aj mikrokontrolér microBug.

360 degree Raspberry Pi helmet 360 degree Raspberry Pi  helmet

Samozrejme nesmeli chýbať ani rôzne prídavné moduly pre Raspberry Pi. Trochu viac prezentovať sa by som rád videl projekt Papyrus, o ktorom som už skôr písal, no i za jediný exemplár som bol vďačný.

Papyrus e-ink 3D positioning sensor

Medzi ďalšie špecialitky patril Raspberry Pi skateboard, či Minecraft-ový RFID skener, ktorý podľa priloženej karty budoval virtuálny svet. No i ovládanie elektromotora za pomoci Windows 10 na Raspberry Pi 2.

V nedeľu sa na jednom zo stolov hneď pri vchode rozložil aj jeden pán v rokoch s asi jediným cluster-om z Raspberry Pi. Podľa rozhovoru s jedným prístojacim som vydedukoval, že sa jedná o stroj určený na vzdialené programovanie PLC regulátorov pre priemyselné nasadenie.

Možno si ešte spomínate na LEGO robota z BETT show, ktorý triedil kocky do kelímkov podľa farby. Až jeho autor, Dave Pride ma tu upozornil na vysokú sledovanosť tohto videa. Večer som si na hoteli štatistiku pozrel a skutočne. Video má už viac ako 2400 zhliadnutí. Na narodeninovú oslavu doniesol ďalšieho z takýchto robotov. Tentoraz sa dalo proti nemu hrať dobre známu logickú hru a vyhrať Raspberry Pi 3. V prvý deň ho ale nepokoril nikto. Na druhý deň sa to podarilo trojici mladíkov, ale to už bolo až po mojom odchode. Samotná prevádzka robota ale nebola bezproblémová. V prvý deň, keď bolo vonku zamračené nemala kamera na Raspberry Pi žiaden problém s identifikáciou farieb. Na druhý deň ale slnko vyšlo a Dave musel všetko prekalibrovať. A aby toho nebolo dosť, tak mu ráno úplne skapalo celé riadiace Pi.

Asi hodinu po Eben-ovom vystúpení mal to svoje aj CEO Raspberry Pi Foundation, Philip Colligan. Aj jeho som sa v závere spýtal na angažovanie sa nadácie v strednej Európe. K mojej otázke sa hneď pridali aj nemecký zástupcovia v auditóriu, no odpoveď bola v podstate totžná s tou Eben-ovou.

Workshop-y

To som ale ešte netušil, že ju budem mať príležitosť ešte viac rozviesť priamo v osobnom rozhovore s Philip-om. Po skončení jeho príhovoru som sa totiž rýchlo presunul na workšop venovaný organizácii a spolupráci jednotlivých Raspberry Jam-ov. Zišli sa tam organizátori týchto podujatí naozaj z celého sveta. Austrália, španielsko, Nemecko, samozrejme veľa domácich no a ja, ako zástupca jedinej krajiny zo strednej Európy. Hovorilo sa o návševnosti podujatí, ktorá variovala od 20 účastníkov, cez 70 v Berlíne až po 350 v Barcelone. Vymieňali sa poznatky z organizovania, ale aj propagácie či technického zabezpečenia. Angličania navrhovali vytvorenie akejsi putovnej banky zariadení, ktoré by mohli byť podľa potreby zapožičiavané na organizovanie jednotlivých podujatí. To samozrejme môže fungovať v UK, kde sú vzdialenosti medzi miestami, kde sa Raspberry Jam organizujú relatívne malé, no potenciál má takéto riešenie podľa mňa hlavne v krajinách, ako je Slovensko, kde by mohlo byť dostatočné technické zabezpečenie každého podujatia zvlášť veľkým problémom. 

A práve niekedy medzi tým sa do miestnosti dovalil aj Philip a keďže jediná voľná stolička bola hneď vedľa mňa, nemal veľmi na výber kde si sadnúť. To sa ukázalo ako kľúčový bod. Neskôr sme sa totiž rozdelili do skupín a diskutovali o organizovaní Jam-ov v jednotlivých krajinách. No a Philip sa dostal do tej mojej. Tak som mal možnosť mu objasniť potrebu takýchto akcií v našom priesore a hlavne potenciálny široký medzinárodný záber. Zhodli sme sa, že Košice ako rastúce regionálne IT centrum a stále sa zhoršujúce podmienky pre novoprichádzajúce firmy pri zháňaní IT zdatných zamestnancov sú ideálnou pôdou pre organizovanie tohto druhu podujatí a inšpirovanie mládeže. Philip to nadšene prirovnal k situácii, ktorá bola v Cambridge pred uvedením prvého Raspberry Pi, keď im kontinuálne klesal záujem o štúdium počítačových vied z 600 študentov v devedesiatych rokoch na 250 v prvých rokoch 21. storočia a následne po uvedení Raspberry Pi zase stúpol na momentálnych cca 800.

Bohužiaľ až pri písaní tohto článku som zistil, že v zápale konverzácie som z tohto workšopu neurobil ani jedinú fotku, či video. No odniesol som si mnoho postrehov a nápadov, ktoré dúfam raz využijem pri organizácii takéhoto podujatia aj u nás na Slovensku. Budem rád, ak sa v komentároch vyjadríte k tomuto zámeru, aby sme mali predstavu, aký by bol o to záujem.

V nedeľu som sa zúčastnil ešte jedného workšopu. Tentoraz bol o základoch programovania za pomoci knižnice GPIO Zero a vedený jej tvorcom Ben-om Nuttall-om. Tentoraz som svoje 'novinárske' povinnosti odbavil hneď na začiatku a potom sa venoval skúšaniu zapojení a programovania. 

Párty

V sobotu sa po ukončení prednášok a workšopov o piatej večer začala narodeninová párty. Najprv Philip Colligan zdvorilo vypoklonkoval z pavilónu všetkých, ktorí nemali pozvánky na samotnú párty (predávali sa samostatne) a potom nás všetkých nahnali do prednáškovej auly číslo jedna. Tam nás chvíľku zabával svojimi kúzelníckými schopnosťami jeden z členou profesorského zboru, zatiaľ čo vonku sa chystali stoly, pizza, nápoje a torta.

 

Pozvaných bolo 200 ľudí a keď sme v dobrej nálade opúšťali aulu prechádzali sme okolo pracoviska, ktoré si neďaleko východu rozložil Sam Aaron. A to bol aj presne dôvod prečo som prepásol krájanie torty a skoro aj tú spomínanú pizzu. Veď uznajte. Stálo to za to.

Záver

Keď som vychádzal naposledy z dejiska štvrtej narodeninovej oslavy Raspberry Pi cítil som sa, ako by som opúšťal hromadu dobrých priateľov. No zároveň som bol rád, že som aspoň na chvíľu mohol partiť medzi nich a zažiť tú úžasnú atmosféru. Ak niekedy budete mať podobnú príležitosť, tak si ju určite nenechajte ujsť. Bolo tam toho veľa čo pozerať a ešte viac čo počúvať. Takže niet divu, že som pár zaujímavých momentov zmeškal.

Na parkovisku som ešte stretol Ebena ako nesie v jednej ruke štyri poháre a v druhej tašku s jedlom z akéhosi fastfood-u. Nohavice a košeľu mal kvalitne oliate kávou, no situáciu už mal pod kontrolou. Tak som mu len rýchlo poďakoval a rozlúčil sa s tým, že snáď o rok znova.